Brownies na 2 Spôsoby

...veď načo by som sa venovala svojmu blogu, keď naň mám konečne čas?

Otras, hanba, fuj, nezaslúžim si ani len prístup na internet za to, ako som to tu v lete zanedbala :D Ale mám opäť výhovorku - jún som po štátniciach prespala a potom som začala pekne-krásne denno-denne pracovať :-) fyzicky!! No uznajte..

Tak sa teda vítam naspäť a snáď už to tu začne vyzerať aj trochu viac... pravidelne.

Mimochodom - nedá mi nepochváliť sa - prácičku som si našla v milovanom a mnou dlho ospevovanom Veggie, kde sa nado mnou zľutovali a uchýlili ma v útulnom priestore medzi chladiacim a ohrevným pultom :-)

Vegánsky Wurstík s Karfiolovou Kašou a Kalerábovo-Jablkovým Šalátom

 

Nechápem, ako je to možné, ale ešte včera sa mi snívalo, že ma čakalo akési druhé kolo štátnic, na ktoré som sa nestíhala naučiť, bola som v šialenom strese a na skúške som sa nevedela vykoktať.

Asi mi šibe z toho tepla.

 

Fúúj ten hic ma veru ubíja. Som vyslovene jesenno-zimný typ, a hoci mám leto rada, najvyššia teplota podľa môjho ideálneho rebríčka dosahuje úplne prinajhoršom 25°C, aj to jedine s chladným pofukovaním. Som decembrový novorodenec, nemôžem za to :-)

Jediné, čo ma dokáže upokojiť a takmer až instantne schladiť, je predstava toho odporného lepivého skleníka, ktorý som si odžila na juhu Číny celú jeseň, jar a leto.

..No nehovorím? Hneď mi je lepšie :-)

 

Dnes tu máme riadnu chlapskú žranicu v zdravej verzii: odľahčená zemiaková kaša, ktorá neobsahuje žiadny blbý cholesterol a nekvalitný tuk (čiže vám nespôsobí žiadne problémy s cievami a srdcom), má nižší glykemický index vďaka "nariedeniu" :-) zemiakov karfiolom (čo z nej robí verziu vhodnejšiu aj pre diabetikov, pretože takáto kaša určite natoľko nerozhádže cukor v krvi) a neobsahuje žiadne maslo ani mlieko (čiže opäť žiadny cholesterol a bez obáv sa ňou môžu napchať aj ľudia citliví na laktózu). Šalát na štýl Waldorf je bez majonézy a ďalších zbytočností, no a wurstíky síce vyzerajú a chutia veľmi presvedčivo, a predsa sú komplet bez živočíšnych produktov a tiež bez lepku. Takže vegánska celiatická bašta! :-)

 

 

 

 

Šošovicový Prívarok

 

(Pre recepty na Rebarborový koláč a Púpavový med sa prosím pozrite až na koniec postu.)

 

Tak a máme tu ďalšie, typicky ľahké, jarné jedlo ;-)

No čo vám poviem, štátnice volajú, mne sa nechce učiť a miesto toho mám chuť furt sa iba niečím napchávať. Tak sa aspoň snažím prepchať zdravo - sýtymi jedlami - a predísť tak neskoršiemu potenciálnemu prejedaniu sa hlúposťami. Úplne že poučka na chudnutie prevedená do praxe, že?

 

Tak niečo vám k nej teda poviem: NEFUNGUJE. Keď sa raz chcete cpať sladkosťami, budete sa nimi cpať, najmä pokiaľ si čokoľvek budete odopierať alebo zakazovať, a tiež pokiaľ si vaše telo bude namýšľať, že momentálny stres vyrieši jedine ukladaním tuku. Všimli ste si niekedy, že kým nie ste oficiálne na diéte, sú dni, kedy o jedle ani nerozmýšľate a za celý deň zjete minimum jedla, ale len čo si poviete, že "Od-tééé-raz!", tak sa stresujúcich myšlienok na blbosti neviete zbaviť? Je to prirodzenosť ľudskej povahy - najviac chceme to, čo nemôžeme mať, a z toho nikdy nevyplynie nič dobré. Buď si doprajeme a nenávidíme sa za to, alebo si nedoprajeme a sme nonstop nervózni. Takže áno, stres v oboch prípadoch, a áno, zo stresu sa aj priberá, okrem iného. Preto vám sem odcitujem na úvod týpka menom Jason Vale, "majstra džúsov", ktorý v mojom obľúbenom dokumente uriekol takúto múdru vetičku:

 

"The very second I told my brain that I was on a diet, I went into the mode of CAN'T. If you go from 'I want that but I CAN'T have it' to 'I CAN have it but I don't want it, there's a massive paradigm shift."

 

...t.j. v reči našej maťerinskej:

"V tej sekunde, ako som svojmu mozgu povedal, že som na diéte, prešiel som do módu NEMÔŽEM. Keď prepnete zo 'Chcem to, ale NEMÔŽEM to mať' na 'MÔŽEM to mať, ale nechcem to', nastane obrovský posun v zmýšľaní."

 

Chápete? Doprajte si! Možno vám to ešte nikto nepovedal, ale život je naozaj len jeden :-)

Inu, mohla by som sa veľmi dlho na túto tému rozpisovať, ale tuná na to nieto priestoru a recept už čaká, tak azda niekedy v nejakom ďalšom článku. Zatiaľ teda au revoir, skvelá téma :-).

Bramborové Knedlíky s Uzeným... Tempehom!

 

...Jarná kolekcia? :-)
 

Inu, tentokrát ten rozdiel v dátumoch predstavuje čas potrebný na písanie bakalárskej práce popri normálnom dennom rozvrhu a všetkých radostiach a strastiach života nášho [vzrušujúcich 50 strán o ekologických problémoch v Číne v .pdf formáte distribuujem na požiadanie] :D A hoci ma teraz čaká ďalší mesiac týrania učením sa na štátnice, môžem pritom byť aspoň kde chcem, môžem si hociako zorganizovať čas a nájsť si priestor na varenie a experimenty. Zastaviť sa na hodinku kvôli jednému postu nebude taký problém, ako keď má človek práve slinu pri písaní práce.. aspoň taká je moja naivná predstava :-)

 

Len čo som odovzdala zviazané práce a odskúškovala, už som bola zavretá v kuchyni, pomúčená viac ako doska s cestom predo mnou, a bola som celá nadšená, že som minula peniaze na ingrediencie na recept, ktorý nemám, a jedlo, ktoré som nikdy nepripravovala a asi ani nejedla :-) Netuším, prečo som sa rozhodla variť práve knedlíky, viem len, že asi týždeň predtým  sa mi zrazu vynorili v predstavách a odvtedy ma prenasledovali, až kým neprišiel jasný signál v podobe zlacneného tempehu - a to už sa len tak neignoruje! Takže, hoci to vyzerá tak, že jar naozaj aj prišla, s jarnými jedlami ešte chvíľku počkáme. Všetci vieme, že očista nás neminie, ale keď na seba mohla nechať čakať jar, tak môže aj detox, nie? Odštartujeme teda zatiaľ iba odľahčenou verziou niečoho, čo nám bude pripomínať zimné papkanie a na medvedí cesnak, žihľavu, reďkovky, cibuľky, klíčky a špargle prejdeme neskôr :-)

Postvianočná Kolekcia, pt. i

 

Dobre sa pozrite na dátum posledného postu a na dátum postu, ktorý píšem teraz. Pozrite sa na to, prirovnajte a vypočítajte rozdiel.

Presne toľko reálne trvajú skúškové povinnosti na sinológii, a presne toľko trvalo obdobie, kedy som sa nezastavila ani len na sekundu, keďže to študujem - nič nové, je to takto každý rok (a preto sa teším, že tento už je posledný). Niežeby som počas semestra mala možnosť jesť a spať tak dlho, ako sa patrí, ale hoci sa to nezdá, je to stále predsa len o niečo lepšie ako december a január, kedy jem iba príležitostne a spím naozaj len v prípade núdze.

 

Preto prosím prijmite moje ospravedlnenie za neozývanie sa (ale uznajte, že bolo odôvodnené), a tiež pozvanie na niekoľko (!) kompenzačných ochutnávok naraz :-)

V stredu som dopísala poslednú prácu a v pondelok už zase huráá na letný semester do školičky, takže mám až 4 dni voľna na to, aby som vynahradila všetko, čo som nedobrovoľne zanedbala. Možno som počas sviatkov nič nepísala, ale to neznamená, že som to málo, čo som jedla, nepofotila, a netešila sa na ten vzdialený moment kdesi vo februári, kedy to sem budem môcť všetko pekne capnúť :-)

 

 

Kapustový Šalát s Tahini Dressingom

 

Včera som si zažila predčasné Vianoce (a vlastne aj narodeniny).

...Prišli knihy z Amazonu!!

Nevedela som sa dopišťať.

 

A aj to prišli skôr, ako mali - a prišli komplet v poriadku, takže Amazon môžem odporučiť :-) Totiž, môj tata si chcel vopred odbaviť darčeky pre mňa na Vianoce aj na narodky, ktoré mám tiež v decembri, a tak som povyberala pár titulov z môjho ultradlhého knižného wishlistu a... posunula ich Ježiškovi :-) A tak sa na mojom stole ocitli skvosty od autoriek ako Isa Chandra Moskowitz, Colleen Patrick-Goudreau či Kris Carr, čo mi spôsobuje značné uvoľňovanie serotonínu. Juchuchúúú..!

 

Pocit spokojnosti sa mi dostavuje aj práve teraz, po dopapkaní šalátu z absolútne poslednej úrody špenátu od tety v Tržnici, ktorá ho už smutne balila a chcela odniesť k sebe domov. Prisahám, že som mala v pláne kúpiť špenát, vyslovene som naň mala chuť a mala som v pláne ísť si ho uloviť do Billy, keďže som nerátala s tým, že sa na trhu ešte nejaký domáci nájde. Teta vravela, že to už je taký zvyšok, dnes obrala len 2 kilá pričom normálne by obrala 20... A že po tento balík si mala prísť jedna pani, ale neukázala sa. No čo vám poviem, zachránila som ho :-)

A teraz sa ešte dorážam BIO fairtrade čokoládkou. Komu je lepšie?

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Jesenné Kari

Predstavte si mesiac bez kuchyne. A z toho dva týždne bez sporáka a bez mikrovlnky, a z toho týždeň bez CHLADNIČKY. A ako bonus dve hodiny bez záchoda práve v čase, keď to nepotrebujete.

Presne tak vyzeral môj prelom septembra a októbra = úplný des, preto odpustite moju neaktivitu. Strašne som trpela, prerábanie kuchyne sa neskutočne natiahlo, prežili sme celé dni bez vareného jedla... Našťastie už ale máme to najhoršie za sebou a dúfam, že to najlepšie pred sebou :-) Ešte som totiž novú rúru neotestovala, ale aj tak pevne verím, že bude lepšia, ako tá stará, ktorá mala už snáď 50 rokov. Vlastne by to bolo dosť zlé, keby nebola, nemám prehnané očakávania. Budem šťastná, ak to bude jednoducho rúra, na ktorej nemusím 10 minút držať gombík, aby v nej nezhasol plyn; rúra, ktorá pečie rovnomerne a podľa toho, koľko stupňov si v nej nastavím, pretože mám tú možnosť; rúra, do ktorej dvierok nemusím pchať drevenú varešku, aby sa dnu dostal vzduch a aby sa nič nepripieklo, čo vlastne aj tak nie vždy pomôže. Luxus.

Tak aspoň mám po tom všetkom pre vás radu do budúcna: Keď sa niekedy rozhodnete kompletne si vynoviť kuchyňu, navarte si pred začiatkom celého procesu kvantum žranice, strčte to do mrazáku a nech sa deje čokoľvek, majte počas prerábania NIEKDE hocikde zapnutú aspoň tú mikrovlnku a chladničku. Zachráni vám to život.

Brokolicová polievka s Pestom

Proste som si musela dať zase brokolicu. Fakt som musela. Nedala mi na výber! Sama si o to koledovala tou svojou zelenosťou!

 

Vzhľadom na to, že v poslednom čase som ju stále jedla v uvarenom alebo naparenom stave, mala som tentokrát chuť na niečo iné. Nuž a u mňa v zásade platí, že pokiaľ si zrovna z nejakého dôvodu neplánujem brokolicu variť, pariť alebo dusiť v indickom kari, tak voľba automaticky padne na polievku.

To samozrejme otvára ďalších milión možností, ale keďže som vyslovene túžila po brokolicovej chuti, bolo veľmi rýchlo rozhodnuté...

 

Jednodruhové zeleninové polievky sú ÚŽASNÁ úžasná úúúžasná (a žiaľ nedocenená) vec, a to priam z pomnožných dôvodov - príjemne a ľahko zasýtia, zahrejú na tele i na duši a poskytnú vysokú výživovú hodnotu popri nízkej hodnote energetickej, takže ju môžete jesť skutočne doblba (aj večer!). Človek má navyše pocit, akoby jedol klasickú krémovú, smotanou zahustenú ťažkú polievku, ale pritom ide o nízkokalorickú a zdravú záležitosť, takže takéto polievočky predstavujú skvelý spôsob, ako do seba dostať dostatočné množstvo zeleninky.

A to nehovorím o tom, že ich príprava je ultrarýchla a ultrajednoduchá... Navyše je to veľmi univerzálny recept, ktorý viete zakaždým pozmeniť podľa nálady - stačí vymeniť bylinky. Recept je prirodzene vegánsky a bezlepkový, a vhodný snáď pre každú diétu, od diabetickej cez makrobiotickú až po redukčnú.