Vegánsky Wurstík s Karfiolovou Kašou a Kalerábovo-Jablkovým Šalátom

 

Nechápem, ako je to možné, ale ešte včera sa mi snívalo, že ma čakalo akési druhé kolo štátnic, na ktoré som sa nestíhala naučiť, bola som v šialenom strese a na skúške som sa nevedela vykoktať.

Asi mi šibe z toho tepla.

 

Fúúj ten hic ma veru ubíja. Som vyslovene jesenno-zimný typ, a hoci mám leto rada, najvyššia teplota podľa môjho ideálneho rebríčka dosahuje úplne prinajhoršom 25°C, aj to jedine s chladným pofukovaním. Som decembrový novorodenec, nemôžem za to :-)

Jediné, čo ma dokáže upokojiť a takmer až instantne schladiť, je predstava toho odporného lepivého skleníka, ktorý som si odžila na juhu Číny celú jeseň, jar a leto.

..No nehovorím? Hneď mi je lepšie :-)

 

Dnes tu máme riadnu chlapskú žranicu v zdravej verzii: odľahčená zemiaková kaša, ktorá neobsahuje žiadny blbý cholesterol a nekvalitný tuk (čiže vám nespôsobí žiadne problémy s cievami a srdcom), má nižší glykemický index vďaka "nariedeniu" :-) zemiakov karfiolom (čo z nej robí verziu vhodnejšiu aj pre diabetikov, pretože takáto kaša určite natoľko nerozhádže cukor v krvi) a neobsahuje žiadne maslo ani mlieko (čiže opäť žiadny cholesterol a bez obáv sa ňou môžu napchať aj ľudia citliví na laktózu). Šalát na štýl Waldorf je bez majonézy a ďalších zbytočností, no a wurstíky síce vyzerajú a chutia veľmi presvedčivo, a predsa sú komplet bez živočíšnych produktov a tiež bez lepku. Takže vegánska celiatická bašta! :-)

 

 

 

 

Jablkové Chutney

It's official. Som bakalár!

 

Takže dokonale poznám 5000-ročnú históriu Číny, detaily z čínskej filozofie, literatúry a náboženského myslenia, no a samozrejme, viem čítať ako prastaré konfuciánske, tak aj moderné novinové texty, a čínsky jazyk ovládam písmom, slovom, uchom, nosom a dokonca aj po teoretickej, lingvistickej stránke.

(Teoreticky.)
 

...

(Just kidding.)

 

 

Postvianočná Kolekcia, pt. ii

 

...A som tu zas, dobieham a kompenzujem, ako som sľúbila :-) Aby som ale nastolila rovnováhu, tak budem dnes po tom včerajšom nekončenom rozpisovaní sa (ako následok takmer dvojmesačnej blogovej deprivácie) o niečo stručnejšia. Aj tak už som unavená a treba sa mi normálne vyspinkať, pretože zajtra ma už s najväčšou pravdepodobnosťou opäť čakajú preklady do školy.

 

V dnešnom poste vás teda vlastne čaká len jedna poučná bájka na úvod (t.j. recenzia na Hainburg :-)), pár slov o granátovom jablku a recept na tento nádherný vianočný salátek:

 

 

 

Kapustový Šalát s Tahini Dressingom

 

Včera som si zažila predčasné Vianoce (a vlastne aj narodeniny).

...Prišli knihy z Amazonu!!

Nevedela som sa dopišťať.

 

A aj to prišli skôr, ako mali - a prišli komplet v poriadku, takže Amazon môžem odporučiť :-) Totiž, môj tata si chcel vopred odbaviť darčeky pre mňa na Vianoce aj na narodky, ktoré mám tiež v decembri, a tak som povyberala pár titulov z môjho ultradlhého knižného wishlistu a... posunula ich Ježiškovi :-) A tak sa na mojom stole ocitli skvosty od autoriek ako Isa Chandra Moskowitz, Colleen Patrick-Goudreau či Kris Carr, čo mi spôsobuje značné uvoľňovanie serotonínu. Juchuchúúú..!

 

Pocit spokojnosti sa mi dostavuje aj práve teraz, po dopapkaní šalátu z absolútne poslednej úrody špenátu od tety v Tržnici, ktorá ho už smutne balila a chcela odniesť k sebe domov. Prisahám, že som mala v pláne kúpiť špenát, vyslovene som naň mala chuť a mala som v pláne ísť si ho uloviť do Billy, keďže som nerátala s tým, že sa na trhu ešte nejaký domáci nájde. Teta vravela, že to už je taký zvyšok, dnes obrala len 2 kilá pričom normálne by obrala 20... A že po tento balík si mala prísť jedna pani, ale neukázala sa. No čo vám poviem, zachránila som ho :-)

A teraz sa ešte dorážam BIO fairtrade čokoládkou. Komu je lepšie?