Brownies na 2 Spôsoby

...veď načo by som sa venovala svojmu blogu, keď naň mám konečne čas?

Otras, hanba, fuj, nezaslúžim si ani len prístup na internet za to, ako som to tu v lete zanedbala :D Ale mám opäť výhovorku - jún som po štátniciach prespala a potom som začala pekne-krásne denno-denne pracovať :-) fyzicky!! No uznajte..

Tak sa teda vítam naspäť a snáď už to tu začne vyzerať aj trochu viac... pravidelne.

Mimochodom - nedá mi nepochváliť sa - prácičku som si našla v milovanom a mnou dlho ospevovanom Veggie, kde sa nado mnou zľutovali a uchýlili ma v útulnom priestore medzi chladiacim a ohrevným pultom :-)

Šošovicový Prívarok

 

(Pre recepty na Rebarborový koláč a Púpavový med sa prosím pozrite až na koniec postu.)

 

Tak a máme tu ďalšie, typicky ľahké, jarné jedlo ;-)

No čo vám poviem, štátnice volajú, mne sa nechce učiť a miesto toho mám chuť furt sa iba niečím napchávať. Tak sa aspoň snažím prepchať zdravo - sýtymi jedlami - a predísť tak neskoršiemu potenciálnemu prejedaniu sa hlúposťami. Úplne že poučka na chudnutie prevedená do praxe, že?

 

Tak niečo vám k nej teda poviem: NEFUNGUJE. Keď sa raz chcete cpať sladkosťami, budete sa nimi cpať, najmä pokiaľ si čokoľvek budete odopierať alebo zakazovať, a tiež pokiaľ si vaše telo bude namýšľať, že momentálny stres vyrieši jedine ukladaním tuku. Všimli ste si niekedy, že kým nie ste oficiálne na diéte, sú dni, kedy o jedle ani nerozmýšľate a za celý deň zjete minimum jedla, ale len čo si poviete, že "Od-tééé-raz!", tak sa stresujúcich myšlienok na blbosti neviete zbaviť? Je to prirodzenosť ľudskej povahy - najviac chceme to, čo nemôžeme mať, a z toho nikdy nevyplynie nič dobré. Buď si doprajeme a nenávidíme sa za to, alebo si nedoprajeme a sme nonstop nervózni. Takže áno, stres v oboch prípadoch, a áno, zo stresu sa aj priberá, okrem iného. Preto vám sem odcitujem na úvod týpka menom Jason Vale, "majstra džúsov", ktorý v mojom obľúbenom dokumente uriekol takúto múdru vetičku:

 

"The very second I told my brain that I was on a diet, I went into the mode of CAN'T. If you go from 'I want that but I CAN'T have it' to 'I CAN have it but I don't want it, there's a massive paradigm shift."

 

...t.j. v reči našej maťerinskej:

"V tej sekunde, ako som svojmu mozgu povedal, že som na diéte, prešiel som do módu NEMÔŽEM. Keď prepnete zo 'Chcem to, ale NEMÔŽEM to mať' na 'MÔŽEM to mať, ale nechcem to', nastane obrovský posun v zmýšľaní."

 

Chápete? Doprajte si! Možno vám to ešte nikto nepovedal, ale život je naozaj len jeden :-)

Inu, mohla by som sa veľmi dlho na túto tému rozpisovať, ale tuná na to nieto priestoru a recept už čaká, tak azda niekedy v nejakom ďalšom článku. Zatiaľ teda au revoir, skvelá téma :-).

Postvianočná Kolekcia, pt. iii

(Recepty na Orechové kolieska nájdete nižšie.)

Do tretice všetko dobre, takže na dnešný záver postvianočnej kolekcie tu máme niečo sladké :-)

 

A keď už sme pri sladkom, tak mám pre vás na úvod dôležitú informáciu, ktorá prinúti ekologickejšie premýšľať aj tú environmentálne najnezainteresovanejšiu osobu:

Kakaovník rastie výlučne v dažďových pralesoch. Nikde inde.

 

Možno si viete predstaviť život bez pralesov.. Ale viete si predstaviť život bez čokolády? HÁ?! :D Tak. Ako vidíte, táto informácia demonštruje jeden z najzávažnejších dopadov ekologických problémov na naše životy, a preto s tým treba niečo robiť :-). Príčin ničenia týchto vzácnych ekosystémov je viacero, ale dovoľte mi spomenúť jednu, ktorá sa nám sem tematicky hodí najviac - výroba (a teda dopyt) živočíšnych potravín, a to najmä mäsa a mlieka. Ako je to možné?

Nuž, ako iste viete, napríklad také kravky sú celkom veľké zvieratká a potrebujú aj pomerne dosť životného priestoru. Podobne veľká je aj ich potreba papkať, a všetko to obilie, kukurica a sója, ktorými sú vo veľkochovoch kŕmené, treba niekde aj vypestovať, a teda vzniká tu potreba získania novej ornej pôdy. Plodiny sú navyše často geneticky modifikované a pri ich pestovaní sa používa množstvo pesticídov, ktoré opäť zaťažujú krajinu. A to by sme mohli pokračovať všetkým tým zvieratkami vyprdeným metánom a množstvom dopravy spojeným s prevozom zvierat či distribúciou finálnych produktov... Zoznam je nekonečný a existuje len preto, že nepriamo chceme, aby existoval.

 

Preto prosím, ak vás na ubúdaní dažďových pralesov naozaj trápi hoci iba hrozba vymiznutia čokolády zo sveta (a ja som úprimne rada, ak vás to čo i len pre takýto dôvod zaujímať začne :-)), skúste sa jedného dňa vyblázniť na Googli, prečítajte si niečo na túto tému a informujte sa o tom, čo môžete pre dobro pralesov spraviť. Je absolútne logické, ak sa vám nezdá, že pre to môžete vôbec niečo urobiť, ale ako som spomínala vo včerajšom poste, práve my, jednotlivci, sme tá hybná sila, a aj naše najmenšie rozhodnutia majú vplyv na obrovské zmeny :-)

 

 

 

Wacky Cake

 

Musím zagratulovať môjmu psovi. Dal si tú námahu premiestniť sa z jedného konca bytu na druhý - t.j. cez celý byt pekne až do mojej izby, aby sa tam 3x vygrcal. Na koberec. Nemohol to urobiť na kachličky alebo PVC v kuchyni, nie, proste musel dojsť až do cieľa svojej grcajúcej púte, poctivo až ku mne, na koberec. Veru, už to nie je ten "krásny hafčo", ktorého sme tu mali minule... :-)

 

No jo, mala som jednoducho blbý víkend :D Oba dni som bola nútená sedieť na zadku, zízať na monitor a nonstop sa venovať škole. Už ma z toho bolí celý človek a mám toho fakt po krk, takže je načase prestať s nechutnosťami a negatívnosťami a začať s niečím príjemnejším.

...a sme pri jedle! :D

 

To, že tých pár hodiniek, ktoré som tieto 2 dni venovala vareniu, bolo svetlým bodom tohto víkendu, asi nemusím písať. To, že nasledujúci recept je svetlým bodom a oslavou vegánskeho pečenia vôbec, je ale už trochu zaujímavejšie, ta ňe?