Vegánsky Wurstík s Karfiolovou Kašou a Kalerábovo-Jablkovým Šalátom

 

Nechápem, ako je to možné, ale ešte včera sa mi snívalo, že ma čakalo akési druhé kolo štátnic, na ktoré som sa nestíhala naučiť, bola som v šialenom strese a na skúške som sa nevedela vykoktať.

Asi mi šibe z toho tepla.

 

Fúúj ten hic ma veru ubíja. Som vyslovene jesenno-zimný typ, a hoci mám leto rada, najvyššia teplota podľa môjho ideálneho rebríčka dosahuje úplne prinajhoršom 25°C, aj to jedine s chladným pofukovaním. Som decembrový novorodenec, nemôžem za to :-)

Jediné, čo ma dokáže upokojiť a takmer až instantne schladiť, je predstava toho odporného lepivého skleníka, ktorý som si odžila na juhu Číny celú jeseň, jar a leto.

..No nehovorím? Hneď mi je lepšie :-)

 

Dnes tu máme riadnu chlapskú žranicu v zdravej verzii: odľahčená zemiaková kaša, ktorá neobsahuje žiadny blbý cholesterol a nekvalitný tuk (čiže vám nespôsobí žiadne problémy s cievami a srdcom), má nižší glykemický index vďaka "nariedeniu" :-) zemiakov karfiolom (čo z nej robí verziu vhodnejšiu aj pre diabetikov, pretože takáto kaša určite natoľko nerozhádže cukor v krvi) a neobsahuje žiadne maslo ani mlieko (čiže opäť žiadny cholesterol a bez obáv sa ňou môžu napchať aj ľudia citliví na laktózu). Šalát na štýl Waldorf je bez majonézy a ďalších zbytočností, no a wurstíky síce vyzerajú a chutia veľmi presvedčivo, a predsa sú komplet bez živočíšnych produktov a tiež bez lepku. Takže vegánska celiatická bašta! :-)

 

 

 

 

Šošovicový Prívarok

 

(Pre recepty na Rebarborový koláč a Púpavový med sa prosím pozrite až na koniec postu.)

 

Tak a máme tu ďalšie, typicky ľahké, jarné jedlo ;-)

No čo vám poviem, štátnice volajú, mne sa nechce učiť a miesto toho mám chuť furt sa iba niečím napchávať. Tak sa aspoň snažím prepchať zdravo - sýtymi jedlami - a predísť tak neskoršiemu potenciálnemu prejedaniu sa hlúposťami. Úplne že poučka na chudnutie prevedená do praxe, že?

 

Tak niečo vám k nej teda poviem: NEFUNGUJE. Keď sa raz chcete cpať sladkosťami, budete sa nimi cpať, najmä pokiaľ si čokoľvek budete odopierať alebo zakazovať, a tiež pokiaľ si vaše telo bude namýšľať, že momentálny stres vyrieši jedine ukladaním tuku. Všimli ste si niekedy, že kým nie ste oficiálne na diéte, sú dni, kedy o jedle ani nerozmýšľate a za celý deň zjete minimum jedla, ale len čo si poviete, že "Od-tééé-raz!", tak sa stresujúcich myšlienok na blbosti neviete zbaviť? Je to prirodzenosť ľudskej povahy - najviac chceme to, čo nemôžeme mať, a z toho nikdy nevyplynie nič dobré. Buď si doprajeme a nenávidíme sa za to, alebo si nedoprajeme a sme nonstop nervózni. Takže áno, stres v oboch prípadoch, a áno, zo stresu sa aj priberá, okrem iného. Preto vám sem odcitujem na úvod týpka menom Jason Vale, "majstra džúsov", ktorý v mojom obľúbenom dokumente uriekol takúto múdru vetičku:

 

"The very second I told my brain that I was on a diet, I went into the mode of CAN'T. If you go from 'I want that but I CAN'T have it' to 'I CAN have it but I don't want it, there's a massive paradigm shift."

 

...t.j. v reči našej maťerinskej:

"V tej sekunde, ako som svojmu mozgu povedal, že som na diéte, prešiel som do módu NEMÔŽEM. Keď prepnete zo 'Chcem to, ale NEMÔŽEM to mať' na 'MÔŽEM to mať, ale nechcem to', nastane obrovský posun v zmýšľaní."

 

Chápete? Doprajte si! Možno vám to ešte nikto nepovedal, ale život je naozaj len jeden :-)

Inu, mohla by som sa veľmi dlho na túto tému rozpisovať, ale tuná na to nieto priestoru a recept už čaká, tak azda niekedy v nejakom ďalšom článku. Zatiaľ teda au revoir, skvelá téma :-).

Bramborové Knedlíky s Uzeným... Tempehom!

 

...Jarná kolekcia? :-)
 

Inu, tentokrát ten rozdiel v dátumoch predstavuje čas potrebný na písanie bakalárskej práce popri normálnom dennom rozvrhu a všetkých radostiach a strastiach života nášho [vzrušujúcich 50 strán o ekologických problémoch v Číne v .pdf formáte distribuujem na požiadanie] :D A hoci ma teraz čaká ďalší mesiac týrania učením sa na štátnice, môžem pritom byť aspoň kde chcem, môžem si hociako zorganizovať čas a nájsť si priestor na varenie a experimenty. Zastaviť sa na hodinku kvôli jednému postu nebude taký problém, ako keď má človek práve slinu pri písaní práce.. aspoň taká je moja naivná predstava :-)

 

Len čo som odovzdala zviazané práce a odskúškovala, už som bola zavretá v kuchyni, pomúčená viac ako doska s cestom predo mnou, a bola som celá nadšená, že som minula peniaze na ingrediencie na recept, ktorý nemám, a jedlo, ktoré som nikdy nepripravovala a asi ani nejedla :-) Netuším, prečo som sa rozhodla variť práve knedlíky, viem len, že asi týždeň predtým  sa mi zrazu vynorili v predstavách a odvtedy ma prenasledovali, až kým neprišiel jasný signál v podobe zlacneného tempehu - a to už sa len tak neignoruje! Takže, hoci to vyzerá tak, že jar naozaj aj prišla, s jarnými jedlami ešte chvíľku počkáme. Všetci vieme, že očista nás neminie, ale keď na seba mohla nechať čakať jar, tak môže aj detox, nie? Odštartujeme teda zatiaľ iba odľahčenou verziou niečoho, čo nám bude pripomínať zimné papkanie a na medvedí cesnak, žihľavu, reďkovky, cibuľky, klíčky a špargle prejdeme neskôr :-)

Postvianočná Kolekcia, pt. i

 

Dobre sa pozrite na dátum posledného postu a na dátum postu, ktorý píšem teraz. Pozrite sa na to, prirovnajte a vypočítajte rozdiel.

Presne toľko reálne trvajú skúškové povinnosti na sinológii, a presne toľko trvalo obdobie, kedy som sa nezastavila ani len na sekundu, keďže to študujem - nič nové, je to takto každý rok (a preto sa teším, že tento už je posledný). Niežeby som počas semestra mala možnosť jesť a spať tak dlho, ako sa patrí, ale hoci sa to nezdá, je to stále predsa len o niečo lepšie ako december a január, kedy jem iba príležitostne a spím naozaj len v prípade núdze.

 

Preto prosím prijmite moje ospravedlnenie za neozývanie sa (ale uznajte, že bolo odôvodnené), a tiež pozvanie na niekoľko (!) kompenzačných ochutnávok naraz :-)

V stredu som dopísala poslednú prácu a v pondelok už zase huráá na letný semester do školičky, takže mám až 4 dni voľna na to, aby som vynahradila všetko, čo som nedobrovoľne zanedbala. Možno som počas sviatkov nič nepísala, ale to neznamená, že som to málo, čo som jedla, nepofotila, a netešila sa na ten vzdialený moment kdesi vo februári, kedy to sem budem môcť všetko pekne capnúť :-)