Vegánsky Wurstík s Karfiolovou Kašou a Kalerábovo-Jablkovým Šalátom

 

Nechápem, ako je to možné, ale ešte včera sa mi snívalo, že ma čakalo akési druhé kolo štátnic, na ktoré som sa nestíhala naučiť, bola som v šialenom strese a na skúške som sa nevedela vykoktať.

Asi mi šibe z toho tepla.

 

Fúúj ten hic ma veru ubíja. Som vyslovene jesenno-zimný typ, a hoci mám leto rada, najvyššia teplota podľa môjho ideálneho rebríčka dosahuje úplne prinajhoršom 25°C, aj to jedine s chladným pofukovaním. Som decembrový novorodenec, nemôžem za to :-)

Jediné, čo ma dokáže upokojiť a takmer až instantne schladiť, je predstava toho odporného lepivého skleníka, ktorý som si odžila na juhu Číny celú jeseň, jar a leto.

..No nehovorím? Hneď mi je lepšie :-)

 

Dnes tu máme riadnu chlapskú žranicu v zdravej verzii: odľahčená zemiaková kaša, ktorá neobsahuje žiadny blbý cholesterol a nekvalitný tuk (čiže vám nespôsobí žiadne problémy s cievami a srdcom), má nižší glykemický index vďaka "nariedeniu" :-) zemiakov karfiolom (čo z nej robí verziu vhodnejšiu aj pre diabetikov, pretože takáto kaša určite natoľko nerozhádže cukor v krvi) a neobsahuje žiadne maslo ani mlieko (čiže opäť žiadny cholesterol a bez obáv sa ňou môžu napchať aj ľudia citliví na laktózu). Šalát na štýl Waldorf je bez majonézy a ďalších zbytočností, no a wurstíky síce vyzerajú a chutia veľmi presvedčivo, a predsa sú komplet bez živočíšnych produktov a tiež bez lepku. Takže vegánska celiatická bašta! :-)

 

 

 

 

Jablkové Chutney

It's official. Som bakalár!

 

Takže dokonale poznám 5000-ročnú históriu Číny, detaily z čínskej filozofie, literatúry a náboženského myslenia, no a samozrejme, viem čítať ako prastaré konfuciánske, tak aj moderné novinové texty, a čínsky jazyk ovládam písmom, slovom, uchom, nosom a dokonca aj po teoretickej, lingvistickej stránke.

(Teoreticky.)
 

...

(Just kidding.)

 

 

Šošovicový Prívarok

 

(Pre recepty na Rebarborový koláč a Púpavový med sa prosím pozrite až na koniec postu.)

 

Tak a máme tu ďalšie, typicky ľahké, jarné jedlo ;-)

No čo vám poviem, štátnice volajú, mne sa nechce učiť a miesto toho mám chuť furt sa iba niečím napchávať. Tak sa aspoň snažím prepchať zdravo - sýtymi jedlami - a predísť tak neskoršiemu potenciálnemu prejedaniu sa hlúposťami. Úplne že poučka na chudnutie prevedená do praxe, že?

 

Tak niečo vám k nej teda poviem: NEFUNGUJE. Keď sa raz chcete cpať sladkosťami, budete sa nimi cpať, najmä pokiaľ si čokoľvek budete odopierať alebo zakazovať, a tiež pokiaľ si vaše telo bude namýšľať, že momentálny stres vyrieši jedine ukladaním tuku. Všimli ste si niekedy, že kým nie ste oficiálne na diéte, sú dni, kedy o jedle ani nerozmýšľate a za celý deň zjete minimum jedla, ale len čo si poviete, že "Od-tééé-raz!", tak sa stresujúcich myšlienok na blbosti neviete zbaviť? Je to prirodzenosť ľudskej povahy - najviac chceme to, čo nemôžeme mať, a z toho nikdy nevyplynie nič dobré. Buď si doprajeme a nenávidíme sa za to, alebo si nedoprajeme a sme nonstop nervózni. Takže áno, stres v oboch prípadoch, a áno, zo stresu sa aj priberá, okrem iného. Preto vám sem odcitujem na úvod týpka menom Jason Vale, "majstra džúsov", ktorý v mojom obľúbenom dokumente uriekol takúto múdru vetičku:

 

"The very second I told my brain that I was on a diet, I went into the mode of CAN'T. If you go from 'I want that but I CAN'T have it' to 'I CAN have it but I don't want it, there's a massive paradigm shift."

 

...t.j. v reči našej maťerinskej:

"V tej sekunde, ako som svojmu mozgu povedal, že som na diéte, prešiel som do módu NEMÔŽEM. Keď prepnete zo 'Chcem to, ale NEMÔŽEM to mať' na 'MÔŽEM to mať, ale nechcem to', nastane obrovský posun v zmýšľaní."

 

Chápete? Doprajte si! Možno vám to ešte nikto nepovedal, ale život je naozaj len jeden :-)

Inu, mohla by som sa veľmi dlho na túto tému rozpisovať, ale tuná na to nieto priestoru a recept už čaká, tak azda niekedy v nejakom ďalšom článku. Zatiaľ teda au revoir, skvelá téma :-).

Postvianočná Kolekcia, pt. ii

 

...A som tu zas, dobieham a kompenzujem, ako som sľúbila :-) Aby som ale nastolila rovnováhu, tak budem dnes po tom včerajšom nekončenom rozpisovaní sa (ako následok takmer dvojmesačnej blogovej deprivácie) o niečo stručnejšia. Aj tak už som unavená a treba sa mi normálne vyspinkať, pretože zajtra ma už s najväčšou pravdepodobnosťou opäť čakajú preklady do školy.

 

V dnešnom poste vás teda vlastne čaká len jedna poučná bájka na úvod (t.j. recenzia na Hainburg :-)), pár slov o granátovom jablku a recept na tento nádherný vianočný salátek:

 

 

 

Kapustový Šalát s Tahini Dressingom

 

Včera som si zažila predčasné Vianoce (a vlastne aj narodeniny).

...Prišli knihy z Amazonu!!

Nevedela som sa dopišťať.

 

A aj to prišli skôr, ako mali - a prišli komplet v poriadku, takže Amazon môžem odporučiť :-) Totiž, môj tata si chcel vopred odbaviť darčeky pre mňa na Vianoce aj na narodky, ktoré mám tiež v decembri, a tak som povyberala pár titulov z môjho ultradlhého knižného wishlistu a... posunula ich Ježiškovi :-) A tak sa na mojom stole ocitli skvosty od autoriek ako Isa Chandra Moskowitz, Colleen Patrick-Goudreau či Kris Carr, čo mi spôsobuje značné uvoľňovanie serotonínu. Juchuchúúú..!

 

Pocit spokojnosti sa mi dostavuje aj práve teraz, po dopapkaní šalátu z absolútne poslednej úrody špenátu od tety v Tržnici, ktorá ho už smutne balila a chcela odniesť k sebe domov. Prisahám, že som mala v pláne kúpiť špenát, vyslovene som naň mala chuť a mala som v pláne ísť si ho uloviť do Billy, keďže som nerátala s tým, že sa na trhu ešte nejaký domáci nájde. Teta vravela, že to už je taký zvyšok, dnes obrala len 2 kilá pričom normálne by obrala 20... A že po tento balík si mala prísť jedna pani, ale neukázala sa. No čo vám poviem, zachránila som ho :-)

A teraz sa ešte dorážam BIO fairtrade čokoládkou. Komu je lepšie?

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Chlebová Placka s Rozmarínom a Cesnakom



Júúúúj! Pec odskúšaná! Viackrát! Funguje! Dokonale! Nič sa nepripeká, teplota sa nastaví a udrží a vydrží! A ešte aj vidím dnu! Pre vás možno bežné veci, ale pre mňa...

...Neverím :D

Musím povedať, že ten mesiac utrpenia nakoniec asi ozaj stál za to - fungujúca kuchyňa je viac ako dostatočným zadosťučinením. Zrazu je všetko nové a čisté, všetko funguje tak ako má a... No, už zase by som skončila pri óde na novú rúru, takže sa tu prinútim skončiť so záverečným konštatovaním, že v novej kuchyni s novou pecou je prosto radosť pracovať :-)

Ešte som sa zabudla porozplývať nad tým, že je jeseň, azda moje najobľúbenejšie ročné obdobie. Každý rok mám na jeseň pocit, že neexistuje nič krajšie ako podvečerný jesenný les, kedy pomaly zapadá slnko a v lese nastane akési zlatisté hrejivé prítmie. Kráčanie po šuštiacich opadaných listoch, ktoré hrajú všetkými farbami, a zbieranie hríbov, gaštanov či šípok, je pre mňa estetickým zážitkom a skvelou relaxačnou terapiou zároveň.

No a keď sa po takej prechádzke v už trošku chladnejšom vzduchu niečo dobré teplé doma ukuchtí a následne spapká niekde pod perinkou, to je prosto dokonalosť :-)