Brownies na 2 Spôsoby

...veď načo by som sa venovala svojmu blogu, keď naň mám konečne čas?

Otras, hanba, fuj, nezaslúžim si ani len prístup na internet za to, ako som to tu v lete zanedbala :D Ale mám opäť výhovorku - jún som po štátniciach prespala a potom som začala pekne-krásne denno-denne pracovať :-) fyzicky!! No uznajte..

Tak sa teda vítam naspäť a snáď už to tu začne vyzerať aj trochu viac... pravidelne.

Mimochodom - nedá mi nepochváliť sa - prácičku som si našla v milovanom a mnou dlho ospevovanom Veggie, kde sa nado mnou zľutovali a uchýlili ma v útulnom priestore medzi chladiacim a ohrevným pultom :-)

Jablkové Chutney

It's official. Som bakalár!

 

Takže dokonale poznám 5000-ročnú históriu Číny, detaily z čínskej filozofie, literatúry a náboženského myslenia, no a samozrejme, viem čítať ako prastaré konfuciánske, tak aj moderné novinové texty, a čínsky jazyk ovládam písmom, slovom, uchom, nosom a dokonca aj po teoretickej, lingvistickej stránke.

(Teoreticky.)
 

...

(Just kidding.)

 

 

Bramborové Knedlíky s Uzeným... Tempehom!

 

...Jarná kolekcia? :-)
 

Inu, tentokrát ten rozdiel v dátumoch predstavuje čas potrebný na písanie bakalárskej práce popri normálnom dennom rozvrhu a všetkých radostiach a strastiach života nášho [vzrušujúcich 50 strán o ekologických problémoch v Číne v .pdf formáte distribuujem na požiadanie] :D A hoci ma teraz čaká ďalší mesiac týrania učením sa na štátnice, môžem pritom byť aspoň kde chcem, môžem si hociako zorganizovať čas a nájsť si priestor na varenie a experimenty. Zastaviť sa na hodinku kvôli jednému postu nebude taký problém, ako keď má človek práve slinu pri písaní práce.. aspoň taká je moja naivná predstava :-)

 

Len čo som odovzdala zviazané práce a odskúškovala, už som bola zavretá v kuchyni, pomúčená viac ako doska s cestom predo mnou, a bola som celá nadšená, že som minula peniaze na ingrediencie na recept, ktorý nemám, a jedlo, ktoré som nikdy nepripravovala a asi ani nejedla :-) Netuším, prečo som sa rozhodla variť práve knedlíky, viem len, že asi týždeň predtým  sa mi zrazu vynorili v predstavách a odvtedy ma prenasledovali, až kým neprišiel jasný signál v podobe zlacneného tempehu - a to už sa len tak neignoruje! Takže, hoci to vyzerá tak, že jar naozaj aj prišla, s jarnými jedlami ešte chvíľku počkáme. Všetci vieme, že očista nás neminie, ale keď na seba mohla nechať čakať jar, tak môže aj detox, nie? Odštartujeme teda zatiaľ iba odľahčenou verziou niečoho, čo nám bude pripomínať zimné papkanie a na medvedí cesnak, žihľavu, reďkovky, cibuľky, klíčky a špargle prejdeme neskôr :-)

Postvianočná Kolekcia, pt. iii

(Recepty na Orechové kolieska nájdete nižšie.)

Do tretice všetko dobre, takže na dnešný záver postvianočnej kolekcie tu máme niečo sladké :-)

 

A keď už sme pri sladkom, tak mám pre vás na úvod dôležitú informáciu, ktorá prinúti ekologickejšie premýšľať aj tú environmentálne najnezainteresovanejšiu osobu:

Kakaovník rastie výlučne v dažďových pralesoch. Nikde inde.

 

Možno si viete predstaviť život bez pralesov.. Ale viete si predstaviť život bez čokolády? HÁ?! :D Tak. Ako vidíte, táto informácia demonštruje jeden z najzávažnejších dopadov ekologických problémov na naše životy, a preto s tým treba niečo robiť :-). Príčin ničenia týchto vzácnych ekosystémov je viacero, ale dovoľte mi spomenúť jednu, ktorá sa nám sem tematicky hodí najviac - výroba (a teda dopyt) živočíšnych potravín, a to najmä mäsa a mlieka. Ako je to možné?

Nuž, ako iste viete, napríklad také kravky sú celkom veľké zvieratká a potrebujú aj pomerne dosť životného priestoru. Podobne veľká je aj ich potreba papkať, a všetko to obilie, kukurica a sója, ktorými sú vo veľkochovoch kŕmené, treba niekde aj vypestovať, a teda vzniká tu potreba získania novej ornej pôdy. Plodiny sú navyše často geneticky modifikované a pri ich pestovaní sa používa množstvo pesticídov, ktoré opäť zaťažujú krajinu. A to by sme mohli pokračovať všetkým tým zvieratkami vyprdeným metánom a množstvom dopravy spojeným s prevozom zvierat či distribúciou finálnych produktov... Zoznam je nekonečný a existuje len preto, že nepriamo chceme, aby existoval.

 

Preto prosím, ak vás na ubúdaní dažďových pralesov naozaj trápi hoci iba hrozba vymiznutia čokolády zo sveta (a ja som úprimne rada, ak vás to čo i len pre takýto dôvod zaujímať začne :-)), skúste sa jedného dňa vyblázniť na Googli, prečítajte si niečo na túto tému a informujte sa o tom, čo môžete pre dobro pralesov spraviť. Je absolútne logické, ak sa vám nezdá, že pre to môžete vôbec niečo urobiť, ale ako som spomínala vo včerajšom poste, práve my, jednotlivci, sme tá hybná sila, a aj naše najmenšie rozhodnutia majú vplyv na obrovské zmeny :-)

 

 

 

Postvianočná Kolekcia, pt. ii

 

...A som tu zas, dobieham a kompenzujem, ako som sľúbila :-) Aby som ale nastolila rovnováhu, tak budem dnes po tom včerajšom nekončenom rozpisovaní sa (ako následok takmer dvojmesačnej blogovej deprivácie) o niečo stručnejšia. Aj tak už som unavená a treba sa mi normálne vyspinkať, pretože zajtra ma už s najväčšou pravdepodobnosťou opäť čakajú preklady do školy.

 

V dnešnom poste vás teda vlastne čaká len jedna poučná bájka na úvod (t.j. recenzia na Hainburg :-)), pár slov o granátovom jablku a recept na tento nádherný vianočný salátek:

 

 

 

Chlebová Placka s Rozmarínom a Cesnakom



Júúúúj! Pec odskúšaná! Viackrát! Funguje! Dokonale! Nič sa nepripeká, teplota sa nastaví a udrží a vydrží! A ešte aj vidím dnu! Pre vás možno bežné veci, ale pre mňa...

...Neverím :D

Musím povedať, že ten mesiac utrpenia nakoniec asi ozaj stál za to - fungujúca kuchyňa je viac ako dostatočným zadosťučinením. Zrazu je všetko nové a čisté, všetko funguje tak ako má a... No, už zase by som skončila pri óde na novú rúru, takže sa tu prinútim skončiť so záverečným konštatovaním, že v novej kuchyni s novou pecou je prosto radosť pracovať :-)

Ešte som sa zabudla porozplývať nad tým, že je jeseň, azda moje najobľúbenejšie ročné obdobie. Každý rok mám na jeseň pocit, že neexistuje nič krajšie ako podvečerný jesenný les, kedy pomaly zapadá slnko a v lese nastane akési zlatisté hrejivé prítmie. Kráčanie po šuštiacich opadaných listoch, ktoré hrajú všetkými farbami, a zbieranie hríbov, gaštanov či šípok, je pre mňa estetickým zážitkom a skvelou relaxačnou terapiou zároveň.

No a keď sa po takej prechádzke v už trošku chladnejšom vzduchu niečo dobré teplé doma ukuchtí a následne spapká niekde pod perinkou, to je prosto dokonalosť :-)