Predstavte si mesiac bez kuchyne. A z toho dva týždne bez sporáka a bez mikrovlnky, a z toho týždeň bez CHLADNIČKY. A ako bonus dve hodiny bez záchoda práve v čase, keď to nepotrebujete.
Presne tak vyzeral môj prelom septembra a októbra = úplný des, preto odpustite moju neaktivitu. Strašne som trpela, prerábanie kuchyne sa neskutočne natiahlo, prežili sme celé dni bez vareného jedla... Našťastie už ale máme to najhoršie za sebou a dúfam, že to najlepšie pred sebou :-) Ešte som totiž novú rúru neotestovala, ale aj tak pevne verím, že bude lepšia, ako tá stará, ktorá mala už snáď 50 rokov. Vlastne by to bolo dosť zlé, keby nebola, nemám prehnané očakávania. Budem šťastná, ak to bude jednoducho rúra, na ktorej nemusím 10 minút držať gombík, aby v nej nezhasol plyn; rúra, ktorá pečie rovnomerne a podľa toho, koľko stupňov si v nej nastavím, pretože mám tú možnosť; rúra, do ktorej dvierok nemusím pchať drevenú varešku, aby sa dnu dostal vzduch a aby sa nič nepripieklo, čo vlastne aj tak nie vždy pomôže. Luxus.
Tak aspoň mám po tom všetkom pre vás radu do budúcna: Keď sa niekedy rozhodnete kompletne si vynoviť kuchyňu, navarte si pred začiatkom celého procesu kvantum žranice, strčte to do mrazáku a nech sa deje čokoľvek, majte počas prerábania NIEKDE hocikde zapnutú aspoň tú mikrovlnku a chladničku. Zachráni vám to život.
