Postvianočná Kolekcia, pt. iii

(Recepty na Orechové kolieska nájdete nižšie.)

Do tretice všetko dobre, takže na dnešný záver postvianočnej kolekcie tu máme niečo sladké :-)

 

A keď už sme pri sladkom, tak mám pre vás na úvod dôležitú informáciu, ktorá prinúti ekologickejšie premýšľať aj tú environmentálne najnezainteresovanejšiu osobu:

Kakaovník rastie výlučne v dažďových pralesoch. Nikde inde.

 

Možno si viete predstaviť život bez pralesov.. Ale viete si predstaviť život bez čokolády? HÁ?! :D Tak. Ako vidíte, táto informácia demonštruje jeden z najzávažnejších dopadov ekologických problémov na naše životy, a preto s tým treba niečo robiť :-). Príčin ničenia týchto vzácnych ekosystémov je viacero, ale dovoľte mi spomenúť jednu, ktorá sa nám sem tematicky hodí najviac - výroba (a teda dopyt) živočíšnych potravín, a to najmä mäsa a mlieka. Ako je to možné?

Nuž, ako iste viete, napríklad také kravky sú celkom veľké zvieratká a potrebujú aj pomerne dosť životného priestoru. Podobne veľká je aj ich potreba papkať, a všetko to obilie, kukurica a sója, ktorými sú vo veľkochovoch kŕmené, treba niekde aj vypestovať, a teda vzniká tu potreba získania novej ornej pôdy. Plodiny sú navyše často geneticky modifikované a pri ich pestovaní sa používa množstvo pesticídov, ktoré opäť zaťažujú krajinu. A to by sme mohli pokračovať všetkým tým zvieratkami vyprdeným metánom a množstvom dopravy spojeným s prevozom zvierat či distribúciou finálnych produktov... Zoznam je nekonečný a existuje len preto, že nepriamo chceme, aby existoval.

 

Preto prosím, ak vás na ubúdaní dažďových pralesov naozaj trápi hoci iba hrozba vymiznutia čokolády zo sveta (a ja som úprimne rada, ak vás to čo i len pre takýto dôvod zaujímať začne :-)), skúste sa jedného dňa vyblázniť na Googli, prečítajte si niečo na túto tému a informujte sa o tom, čo môžete pre dobro pralesov spraviť. Je absolútne logické, ak sa vám nezdá, že pre to môžete vôbec niečo urobiť, ale ako som spomínala vo včerajšom poste, práve my, jednotlivci, sme tá hybná sila, a aj naše najmenšie rozhodnutia majú vplyv na obrovské zmeny :-)

 

 

 

Postvianočná Kolekcia, pt. ii

 

...A som tu zas, dobieham a kompenzujem, ako som sľúbila :-) Aby som ale nastolila rovnováhu, tak budem dnes po tom včerajšom nekončenom rozpisovaní sa (ako následok takmer dvojmesačnej blogovej deprivácie) o niečo stručnejšia. Aj tak už som unavená a treba sa mi normálne vyspinkať, pretože zajtra ma už s najväčšou pravdepodobnosťou opäť čakajú preklady do školy.

 

V dnešnom poste vás teda vlastne čaká len jedna poučná bájka na úvod (t.j. recenzia na Hainburg :-)), pár slov o granátovom jablku a recept na tento nádherný vianočný salátek:

 

 

 

Postvianočná Kolekcia, pt. i

 

Dobre sa pozrite na dátum posledného postu a na dátum postu, ktorý píšem teraz. Pozrite sa na to, prirovnajte a vypočítajte rozdiel.

Presne toľko reálne trvajú skúškové povinnosti na sinológii, a presne toľko trvalo obdobie, kedy som sa nezastavila ani len na sekundu, keďže to študujem - nič nové, je to takto každý rok (a preto sa teším, že tento už je posledný). Niežeby som počas semestra mala možnosť jesť a spať tak dlho, ako sa patrí, ale hoci sa to nezdá, je to stále predsa len o niečo lepšie ako december a január, kedy jem iba príležitostne a spím naozaj len v prípade núdze.

 

Preto prosím prijmite moje ospravedlnenie za neozývanie sa (ale uznajte, že bolo odôvodnené), a tiež pozvanie na niekoľko (!) kompenzačných ochutnávok naraz :-)

V stredu som dopísala poslednú prácu a v pondelok už zase huráá na letný semester do školičky, takže mám až 4 dni voľna na to, aby som vynahradila všetko, čo som nedobrovoľne zanedbala. Možno som počas sviatkov nič nepísala, ale to neznamená, že som to málo, čo som jedla, nepofotila, a netešila sa na ten vzdialený moment kdesi vo februári, kedy to sem budem môcť všetko pekne capnúť :-)

 

 

Wacky Cake

 

Musím zagratulovať môjmu psovi. Dal si tú námahu premiestniť sa z jedného konca bytu na druhý - t.j. cez celý byt pekne až do mojej izby, aby sa tam 3x vygrcal. Na koberec. Nemohol to urobiť na kachličky alebo PVC v kuchyni, nie, proste musel dojsť až do cieľa svojej grcajúcej púte, poctivo až ku mne, na koberec. Veru, už to nie je ten "krásny hafčo", ktorého sme tu mali minule... :-)

 

No jo, mala som jednoducho blbý víkend :D Oba dni som bola nútená sedieť na zadku, zízať na monitor a nonstop sa venovať škole. Už ma z toho bolí celý človek a mám toho fakt po krk, takže je načase prestať s nechutnosťami a negatívnosťami a začať s niečím príjemnejším.

...a sme pri jedle! :D

 

To, že tých pár hodiniek, ktoré som tieto 2 dni venovala vareniu, bolo svetlým bodom tohto víkendu, asi nemusím písať. To, že nasledujúci recept je svetlým bodom a oslavou vegánskeho pečenia vôbec, je ale už trochu zaujímavejšie, ta ňe?

 

 

 

Kapustový Šalát s Tahini Dressingom

 

Včera som si zažila predčasné Vianoce (a vlastne aj narodeniny).

...Prišli knihy z Amazonu!!

Nevedela som sa dopišťať.

 

A aj to prišli skôr, ako mali - a prišli komplet v poriadku, takže Amazon môžem odporučiť :-) Totiž, môj tata si chcel vopred odbaviť darčeky pre mňa na Vianoce aj na narodky, ktoré mám tiež v decembri, a tak som povyberala pár titulov z môjho ultradlhého knižného wishlistu a... posunula ich Ježiškovi :-) A tak sa na mojom stole ocitli skvosty od autoriek ako Isa Chandra Moskowitz, Colleen Patrick-Goudreau či Kris Carr, čo mi spôsobuje značné uvoľňovanie serotonínu. Juchuchúúú..!

 

Pocit spokojnosti sa mi dostavuje aj práve teraz, po dopapkaní šalátu z absolútne poslednej úrody špenátu od tety v Tržnici, ktorá ho už smutne balila a chcela odniesť k sebe domov. Prisahám, že som mala v pláne kúpiť špenát, vyslovene som naň mala chuť a mala som v pláne ísť si ho uloviť do Billy, keďže som nerátala s tým, že sa na trhu ešte nejaký domáci nájde. Teta vravela, že to už je taký zvyšok, dnes obrala len 2 kilá pričom normálne by obrala 20... A že po tento balík si mala prísť jedna pani, ale neukázala sa. No čo vám poviem, zachránila som ho :-)

A teraz sa ešte dorážam BIO fairtrade čokoládkou. Komu je lepšie?