Šošovicový Prívarok

 

(Pre recepty na Rebarborový koláč a Púpavový med sa prosím pozrite až na koniec postu.)

 

Tak a máme tu ďalšie, typicky ľahké, jarné jedlo ;-)

No čo vám poviem, štátnice volajú, mne sa nechce učiť a miesto toho mám chuť furt sa iba niečím napchávať. Tak sa aspoň snažím prepchať zdravo - sýtymi jedlami - a predísť tak neskoršiemu potenciálnemu prejedaniu sa hlúposťami. Úplne že poučka na chudnutie prevedená do praxe, že?

 

Tak niečo vám k nej teda poviem: NEFUNGUJE. Keď sa raz chcete cpať sladkosťami, budete sa nimi cpať, najmä pokiaľ si čokoľvek budete odopierať alebo zakazovať, a tiež pokiaľ si vaše telo bude namýšľať, že momentálny stres vyrieši jedine ukladaním tuku. Všimli ste si niekedy, že kým nie ste oficiálne na diéte, sú dni, kedy o jedle ani nerozmýšľate a za celý deň zjete minimum jedla, ale len čo si poviete, že "Od-tééé-raz!", tak sa stresujúcich myšlienok na blbosti neviete zbaviť? Je to prirodzenosť ľudskej povahy - najviac chceme to, čo nemôžeme mať, a z toho nikdy nevyplynie nič dobré. Buď si doprajeme a nenávidíme sa za to, alebo si nedoprajeme a sme nonstop nervózni. Takže áno, stres v oboch prípadoch, a áno, zo stresu sa aj priberá, okrem iného. Preto vám sem odcitujem na úvod týpka menom Jason Vale, "majstra džúsov", ktorý v mojom obľúbenom dokumente uriekol takúto múdru vetičku:

 

"The very second I told my brain that I was on a diet, I went into the mode of CAN'T. If you go from 'I want that but I CAN'T have it' to 'I CAN have it but I don't want it, there's a massive paradigm shift."

 

...t.j. v reči našej maťerinskej:

"V tej sekunde, ako som svojmu mozgu povedal, že som na diéte, prešiel som do módu NEMÔŽEM. Keď prepnete zo 'Chcem to, ale NEMÔŽEM to mať' na 'MÔŽEM to mať, ale nechcem to', nastane obrovský posun v zmýšľaní."

 

Chápete? Doprajte si! Možno vám to ešte nikto nepovedal, ale život je naozaj len jeden :-)

Inu, mohla by som sa veľmi dlho na túto tému rozpisovať, ale tuná na to nieto priestoru a recept už čaká, tak azda niekedy v nejakom ďalšom článku. Zatiaľ teda au revoir, skvelá téma :-).

Neviem celkom, prečo a ako na mňa prišla táto vlna tradičných ťažkých jedál, ale musím povedať, že ma dosť baví. Azda si kompenzujem to, že som celú zimu a to, čo sa nazývalo jarou, nemala čas na jedlo? ...Treba si predsa nájsť nejakú zámienku! :D

Tak, tentokrát tu máme šošovicový prívarok. Šošovica je úžasne zdravá vec, plná kvalitných bielkovín a sacharidov, ktoré vám nerozhádžu cukor v krvi, to vieme všetci. V našej kuchyni má ale podobný osud, ako kyslá kapusta v kapustnici - keď k nej pridáte plno mastného údeného mäsa, klobás, smotany a neviemčoho ešte, tak počet zdravých bodíkov zrazu rýchlo klesá. Ja by som si teda šošovicu hocikedy kľudne dala aj samu o sebe, alebo povarenú iba s cibuľou, cesnakom, bobkovým listom a koreninami, a ničím nezahustenú, bez vareného vajca, bez zemiakov, bez smotany a bez mäsa, lebo je proste božská taká, aká je.

Náhodou som ale v Dm drogérii pár dní predtým narazila na Alnatura veggie wurstíky zlacnené na polovicu, no nekúp to :-) A tak sa jeden tofu-seitanový miniwurst objavil aj v jednej porcii prívarku. Chutil :-) Inak výrobky značky Alnatura vrelo odporúčam, sú výborné a, vzhľadom na priemerné ceny bioproduktov, aj pomerne cenovo dostupné. V každej drogérii Dm nájdete zo dva regále plné zdravých sladkostí, nápojov, mliek, paštét, údenín, omáčok, nátierok, müsli, oleje, cestoviny a iných potravín, ako aj bezlepkové výrobky "spriatelenej" značky Alnavit, všetko v biokvalite. Okrem toho o pár metrov ďalej nájdete aj prírodnú kozmetiku značky Alverde, Weleda či Himalaya.

 

Ani neviem, čo písať. Napadá mi ale jedna vec: nebojte sa použiť rôzne druhy šošovice. Keď tak o tom uvažujem, ja sama som si prívarok z našej klasickej hnedej šošovice ešte ani nevarila. Prvýkrát som si prívarok robila z červenej šošovice, ktorú nemusíte namáčať ani vo sne a uvarí sa za pár minút, no a teraz som doma mala zasa iba bio čiernu šošovicu, tak som jednoducho použila tú. Výsledok bol v oboch prípadoch výborný, resp. vlastne asi aj takmer rovnaký, ako s našou obyčajnou šošovicou. Samozrejme, že jednotlivé druhy sa líšia a hodia do rozdielnych jedál, ale v tomto prípade vám trocha rozmanitosti isto neuškodí, ale priam prospeje. Malou obmenou hlavnej ingrediencie tak získate zakaždým trochu iné jedlo.

Ingrediencie:

cibuľa

cesnak

šošovica

celé čierne korenie

bobkový list

tymián

trochu rasce alebo feniklových semiačok
(nemusia byť, ale pomáhajú s travením)

rastlinný pároček (nemusí byť)

kuzu (alebo iný škrob, takisto nemusí byť)

ocot (ideálne jablčný) alebo citrónová šťava

olej, soľ, petržlenová vňať a

samozrejme kurkuma :D

 

Ďalšie možnosti:

samozrejme zemiačiky sa nám sem hodia, ja som ich vynechala, pretože som ich nemala

a okrem toho ich ani až tak nemusím a papala som prívarok s chlebíkom :-) no a môžete

samozrejme prívarok zahustiť zápraškou či smotanou (rastlinnou alebo mliečnou,

ako chcete), schovať doňho nadrobno nakrájanú mrkvu či zeler, dochutiť ďalšími
bylinkami alebo údenou paprikou a prípadne ho
servírovať s vareným vajíčkom

Šošovicu nie je nutné vopred namáčať, ale ja, ak mám na to vhodné podmienky, tak to vždy aj tak spravím, aby sa nám šošovička trochu prebudila a uvoľnili sa z nej inhibítory, ktoré by inak mohli narobiť zbytočné škody :-) Ak chcete do prívarku pridať zemiaky, buď si ich teraz vopred uvarte (čo by bola v prípade tohto receptu veľká škoda užitočného, zahusťujúceho škrobu), alebo ich nakrájajte a pridajte hneď na začiatku varenia.

 

Inak je toto jeden z tých ultra primitívnych receptov, takže sa ani nejdem rozpisovať - na oleji alebo na vode poduste cibuľu a cesnak, alebo tento krok odignorujte a proste iba všetko (okrem nižšie spomínaných ingrediencii) hoďte do hrnca a varte, kým šošovica a potenciálne zemiaky nezmäknú, a prívarok nezhustne. Ja som práve doma mala nejaký zvyšok kuzu škrobu, tak som ho použila, ale môžete použiť hociaký škrob alebo aj záprašku, ak proti nej nič nemáte, alebo sa na to jednoducho vykašľať tiež a počkať, kým sa strukovina nezahustí sama sebou. Párok alebo inú rastlinnú údeninu pridajte ku koncu varenia, netreba to dlho variť. V tomto momente môžete pridať aj smotanu, ak chcete.

 

Citrónovú šťavu (alebo ocot) a petržlen pridajte až úplne nakoniec, ideálne až pri servírovaní (resp. čiastočnom vychladnutí), aby sa nezačali príliš variť - kyslú tekutinu vmiešajte do prívarku a hotové dielo posypte vňaťou. Ak používate obyčajný ocot (teda hociaký iný ako kvalitný nepasterizovaný nefiltrovaný jablčný bioocot :-)), tak ho s kľudným srdcom pridajte aj skôr. Množstvo podľa chuti, niekto má rád prívarok kyslejší a niekto menej, takže pridávajte postupne po troškách a pokúste sa nevyjesť celý tanier iba ochutnávaním.

Ach jaj, urobila som si ale chute na šošovicu :D

 

 

 

PS: Nezabudnite si upiecť jarný Wacky cake s rebarborou a púpavovým medom (a kilom škorice v mojom úchylnom prípade)! Mne sa práve pečie v trúbe, čo je, priznám sa, obrovský úspech sám o sebe, pretože keď som ochutnala cesto... no čo vám poviem, poznáte to :-) Už sa nemôžem dočkať!

PS2, alebo o 10 minút: Krupica, ten je božšký!! Šťavnatý, ovocný, správne kyslý... Ani sa nestihol odfotiť.. :-)

PS3: No dobre dobre, toto bolo také výborné, že vám k tomu musím napísať aj nejaké konkrétnosti :D

Rebarborový koláč s ovsenými vločkami a púpavovým medom

 

1,5 hrnčeka celozrnnej múky

niekoľko lyžíc ovsených vločiek (alebo hociakých iných)

kilo škorice

jablková vláknina (dostanete v obchodoch so zdravou výživou, ale nemusí byť, iba som ju zrovna mala po ruke, a povedala som si, že veď ovocný koláč, nie :-))

1 lyžička sódy bikarbóny

štipka soli

zo dve riadne stonky rebarbory

5 lyžíc oleja (ja som dala olivový)

1 lyžica octa (jablčného)

púpavový med (množstvo podľa chuti, ale upozorňujem, že rebarbora je kyslá a vyžaduje si riadne dosladenie; ak nemáte púpavový med - shame on you - použite cca necelý hrnček iného zdravého sladidla)

vanilka či vanilková esencia

 

Na púpavový med (...je už neskoro, ale do budúcna ;-)):

kvety púpavy

trstinový cukor

biocitróny

Na med vám recept písať nebudem, na internete je ich plno, a vlastne aj tak ide iba o to, že treba povariť kvety s dostatočným množstvom cukru a plátkami biocitrónu, potom to celé nechať asi deň stáť, znova povariť do mierneho zhustnutia a naliať do sklených nádob. A vlastne som už aj recept napísala :D Ináč vôbec nevadí, ak je med tekutý, púpavový med vlastne ani nie je "med" ale skôr "sirup", a takáto konzistencia je preto úplne v poriadku. Mám taký pocit, že citróny v bežných receptoch ani nebývajú, ale my ich radi pridávame pre vyrovnanie chutí. Mimochodom, ani cukru nemusíte pridať tak strašne veľa - kľudne pridajte aj o 20% menej, ako sa píše v recepte, med bude dosť sladký aj tak.

Zmiešajte všetky suché ingrediencie (ak používate cukor miesto medu, pridajte aj ten) a trúbu predhrejte na 180°C. Rebarboru nakrájajte na asi 1 cm hrubé kúsky a chvíľu povarte v hrnčeku vody - iba krátko, do mierneho zmäknutia. Trochu vychladnutú rebarboru aj so šťavou nalejte do múčnej zmesi a pridajte zvyšok tekutých ingrediencii. Cesto priebežne ochutnávajte a ak treba, podľa chuti po trochách pridávajte sladidlo. Nie každý to rád kyslé, ale istú kyslosť určite zachovajte, inak nebudete mať ani šajnu, že v koláči je rebarbora. Pečte asi 20 minút - dalo by sa aj viac, ale v tomto prípade vám odporúčam ponechať koláču dostatok vlhkosti, hodí sa to k nemu :-) Samozrejme, ako to už pri Wacky cake býva, z cesta môžete upiecť aj muffinky. A hodili by sa sem aj strúhané jabĺčka alebo jahody alebo...
 

Jáj no a strašne by sa na to celé hodila mandľová drobenka, ale ja som už bola taká nedočkavá, že som sa na to vykašľala :D Inak by ste na ňu mohli použiť napríklad kokosový olej, trocha múky, cukru a mleté mandle alebo efektné mandľové lupienky. Alebo môžete pridať celé či mleté mandle priamo do cesta a tých 20 minút počas pečenia nevedieť, čo so sebou.