Jablkové Chutney

It's official. Som bakalár!

 

Takže dokonale poznám 5000-ročnú históriu Číny, detaily z čínskej filozofie, literatúry a náboženského myslenia, no a samozrejme, viem čítať ako prastaré konfuciánske, tak aj moderné novinové texty, a čínsky jazyk ovládam písmom, slovom, uchom, nosom a dokonca aj po teoretickej, lingvistickej stránke.

(Teoreticky.)
 

...

(Just kidding.)

 

 

Ale no, je to vlastne pravda, nooo tak dobre no, som predsa nejaký sinológ :-) Niežeby som to všetko ovládala dokonale, ale mozog mám toho jednoznačne stále plný - aj po takmer 2 týždňoch od zoštátnicovania. Kompletné zotavenie a odpuchnutie mozgu si bude pravdepodobne vyžadovať ešte nejaký ten dospávací a nerozmýšľací čas navyše.

Post-štátnicové obdobie je veľmi zaujímavé. U mňa malo zatiaľ dve fázy: prvú, ktorú som nazvala "Neviem, čo so sebou" (cca prvý týždeň, kedy som nevedela kde som, kto som, či som už dospala alebo nie, či som už doštátnicovala alebo nie, a netušila som, čo mám robiť, keď sa nemusím učiť), a ktorá následne plynule prešla do druhej s názvom "Neviem, čo skôr" (kedy som si uvedomila všetko odrazu a naraz, bliklo mi, že je po všetkom, že mám po 4 rokoch VOĽNÝ ČAS - dovtedy cudzí pojem - a spomenula si na všetky tie činnosti, ktorým som sa chcela venovať).

 

Teraz už sa chaotický stav druhej fázy začal mierne ustáľovať, s čím prišiel znovuobjavený záujem o jedlo a jedenie vôbec - asi je to kompenzácia predštátnicovej depresívnej hladovky. A teda musím sa priznať, som napichaná ako už dávno nie a denno-denne sa jaším v kuchyni :D Som ako zmyslov zbavená, celý čas myslím len na jedlo a varenie a na to, čo treba nakúpiť, kde mám aký recept, ktorú ingredienciu použijem na čo, a ako si to celé rozvrhnem. Furt si na internete čítam odložené linky s receptami, listujem si kuchárky a knihy o výžive a pozerám Papriku (a napchávam sa). Len čo sa ku mne dostane niečo zaujímavé, neobsedím a už fičím, preto moja momentálna frekvencia kulinárskej činnosti prekročila všetky doterajšie hranice a nonstop s niečím experimentujem.

 

Okrem toho som po tieto dni konštante prejahodená, pretože sme si v Maďarsku nazbierali 13 kíl jahôd na džem a na žranie - do chladničky, do špajze i do mrazáku. Ten zber, hoci pod pripekajúcim slnkom, bol veľmi príjemnou činnosťou, a navyše čerstvé, sezónne jahody sú určite jedna z najúžasnejších vecí na svete, takže vôbec neľutujeme, že sme si nabrali "trochu" viac, ako bolo v pláne. Prejem sa ich niekoľkokrát denne a ani najmenej mi to neprekáža, a rovnako sa nezaoberám ani nemiznúcou uschnutou červenou špinou za nechtami. Pri čistení a príprave jahôd na džem som ich mačkala priamo svojimi packami, čo vyzeralo hrozne a pocit na rukách bol tiež mierne fekálny, ale konečné dekadentné oblizovanie si prstov stálo za to. No a to, že prvý pohár džemu zmizol takmer za pol dňa, a že veľkú zásluhu som na tom mala aj ja osobne, snáď ani nemusím písať.

Dôležitá poznámka k jahodovému jamovaniu na záver: Jahody NEPOTREBUJÚ veľa cukru!! V lekvári chcete cítiť v prvom rade jahody a nie cukor :-)

 

 

Inu, ako ste už iste pochopili, v súčasnosti sa mi neskutočne chce variť. Všetko. Zaradom. Za posledných pár rokov mi ponapádalo milión vecí, ktoré som chcela zrealizovať, a jednou z nich bolo aj vytvorenie riadnej hostiny na indický spôsob. Nuž som si to teda aj splnila.

Moja indická hostina nebola síce úplne kompletná, keďže som nerobila ani polievku ani dezert, ale tie ani neboli v pôvodnom pláne, takže vsjo v parjátke. V rámci mojej hostinky som ukuchtila 5 rôznych minipapaníc, ktoré spolu vytvorili niečo ako obedové menu v božskom Ganeshi (samochvála nesmrdí!). Tááákže mali sme plný hrniec kari s karfiolom, mladým špenátom a čerstvým hráškom z trhu (univerzálny recept na takéto kari nájdete tu), ktoré sa podávalo s ryžkou prevoňanou kurkumou a klinčekmi, čerstvým domácim jablkovým chutney, jogurtovou raitou a sviežim uhorkovo-špenátovým šalátom. Bomba :-)

 

V dnešnom poste vám teda pripojím dva receptíky: na chutney a na raitu, ktoré spolu fungujú úplne ako yin a yang :-) Sú to tiež také dve protikladné entity, ktoré sa ale dokonale dopĺňajú, jedna bez druhej nemá zmysel a jedine v kontrastnej jednote vytvárajú harmonický celok, kde sa spája jemná yinová chladivosť s ostrá yangová štipľavosťou. Aké poetické.
(Keďže je ale recept na chutney v tomto poste o niečo dôležitejší - resp. raita je primitívna a bola zahrnutá neplánovane, len pre prípad - tak mu bude venovaného o niečo viac textového i fotografického priestoru :-))
 

1) Jablkové chutney /vegan/

Ingrediencie na asi 1 pohár:

2 menšie jabĺčka

1 červená cibuľa

čili (v akejkoľvek podobe, ja som pridala mleté)

čierne horčičné semienka

garam masala

kurkuma

škorica

rímsky kmín

mletý koriander

jablčný ocot (nefiltrovaný a nepasterizovaný)

dobrý slovenský med (my máme práve pohánkový - vrele odporúčam! :-))

kešu oriešky, lístky mäty a čierny sezam na ozdobenie (nemusí byť)

Cibuľu pokrájajte nadrobno, jablká nastrúhajte a šmarte všetko do menšieho hrnca aj s patričným množstvom vriacej vody (t.j. približne toľko, aby bola zmes akurát prikrytá vodou). Zo všetkých korenín pridajte asi tak za lyžičku a čili pridajte riadne. Keď sa všetko uvarí do zmäknutia a takého... zosoplenia :-) veď chápete, čo myslím - tak vypnite sporák, nechajte zmes mierne vychladnúť a až potom pridajte ocot a prípadne aj med, aby ste ušetrili čo možno najviac ich prospešných látok.

 

Chutney je veľmi jednoduché na prípravu: v zásade ide len o to všetko spolu rozvariť na pre vás najpríjemnejšiu konzistenciu a popri tom dobre vybalansovať chute. To už môže byť problematickejšie, pretože finálny výsledok by mal byť poriadne štipľavý, správne korenistý, ale zároveň aj trochu sladký a tiež trochu kyslý - taká vyrovnaná explózia chutí. Pri príprave chutney je preto absolútne nevyhnutné, aby ste zmesku neustále ochutnávali a podľa toho následne aj dochucovali - ak je príliš kyslá, pridajte trochu medu, ak príliš sladká, pridajte trochu octa a ak vám z chutney dostatočne nehorí papuľa, neošívajte sa a normálne tam prisypte pekné, odvážne množstvo čili. Nebojte sa toho, naozaj to má páliť a koniec-koncov, chutney je taký typ kondimentu :-), ktorého sa na tanier zväčša dáva skutočne malé množstvo (asi jedna lyžička). Ale zase netreba to prehnať. No, už to komplikujem, proste pridajte toľko, koľko chcete :D

 

Mimo kari chutney využijete aj ako pochutinu a lahôdku, resp. spomínaný kondiment :-) Spestrite si ním kuskus či ryžu, pridajte si ho do sandwichu, slanej palacinky či koláča, alebo si ho jednoducho natrite na chlebík a obložte plátkom paradajky, červenej papriky, strúhanou mrkvou či kusom syra - k tomuto chutney sa hodia najmä tvrdé zrelé syry, ako parmezán, čedar alebo ementál - prípadne posypte dielo bylinkami, pokvapkajte olejom a pustite sa do toho. Mňam!
 

 

 

2) Jogurtová raita /vegetarian/

 

Ingrediencie:

biely biojogurt (kravský, chceme tu mať mú a nie mé či bé!)

rímsky kmín

mletý alebo čerstvý koriander

citrónová šťava

uhorka a lístky mäty (prípadne paradajky, červená cibuľa a pod.)

 

 

Všetko iba zmiešajte dohromady, strčte do chladničky a pred servírovaním ozdobte mätou. Čo sa množstva korenia týka, je to presne naopak, ako pri kari a chutney - použite ho minimálne množstvo, chcete v jogurte dosiahnuť iba akýsi vzdialený, mierny indický nádych, len aby bolo jasné, že sa nejedná o obyčajný jogurt. Raita slúži na schladenie úst a podáva sa ku kari práve preto, aby zmiernila celkovú pálivosť jedla, takže by mala ostať naozaj jemná a chladivá.

Uhorku môžete kľudne nastrúhať, paradajky nakrájať, zeleninu vmiešať priamo do jogurtu a raitu použiť ako šalátovú prílohu; my sme ale tentokrát ku kari mali aj samostatný šalát, preto som sa rozhodla ponechať raitu čistú a podávať ju len tak samu o sebe.

 

Môžete použiť aj sójový jogurt a pripraviť si tak vegánsku verziu, ale úprimne, myslím, že raita je presne ten prípad, kedy si raz za čas treba zahrešiť a použiť originálny mliečny výrobok. Indovia to tak jedia a ten kravský jogurt sa k tomu všetkému prosto hodí, darmo :-) Navyše, tak ako pri chutney, ani raity nespotrebujete na posedenie zas až tak veľa. Treba ale samozrejme použiť jogurt najvyššej možnej kvality, aby bol vo výrobnom procese zabezpečený absolútny welfare a pohodlíčko našich svätých hinduistických kravičiek :-)

K raite nemám žiaľ, žiadnu schopnú fotografiu, ale som presvedčená o tom, že ju zvládnete pripraviť i bez nej, lebo neni o čom. Ak to ale naozaj potrebujete vedieť, tak raita vyzerá asi ako... jogurt. Možno s bodkami od korenia. Tak, presne tak.

 

 

Mimochodom, vo Freshlandii dostanete okrem iného kúpiť aj čerstvú kurkumu, ktorá je absolútne neuveriteľná; chuťovo, farbovo a zdravotne sa jej mletá sušená nemá šancu vyrovnať ani vo sne. Keby ste náhodou nevedeli, tak vyzerá ako zmenšená verzia zázvoru so sýtooranžovým vnútrom (viď teleso v dolnej ľavej časti fotografie vyššie). Cena je okolo 15€/kg, čo sa môže zdať ako veľa, no nenechajte sa odradiť, pretože v prípade kurkumy platí pravidlo a little goes a long way, a teda veľa muziky za málo peňazí :-) Ja som si kúpila zo 6 minipahýlikov, ktoré ma spolu stáli iba 30 centov a už teraz je mi jasné, že vďaka nim budem nadmieru spokojná ešte pár dobrých týždňov.

Použijete ju vo všetkých indických jedlách a ak ste úchyl ako ja, tak vlastne všade. Chystám sa ju ale využívať najmä v surovom stave na ochucovanie napríklad dressingov a nátierok, a taktiež na čajík, aby som vyťažila čo možno najviac z nekonečného ozdravného potenciálu hlavného fytonutrientu - kurkumínu, prírodného farbiva a zároveň jedného z najúžasnejších a najsilnejších antioxidantov na svete, ktorý je schopný vyliečiť vás aj z rakoviny. Kurkuma má protizápalové, antivirálne, antibakteriálne, antioxidačné a ešte všetky ďalšie možné účinky, ktoré z nej robia superfood n°1 a nenahraditeľnú zdravotnú bombu.

 

Inu, ostáva mi len zapriať vám dobrú chuť k vašej potenciálnej indickej hostine či obyčajnému olovrantu s chlebíkom s chutney, zaľahnúť späť do postele a pokračovať v premýšľaní o jedle :-) A v počúvaní skvelého bluesrocku v skvelom online jazz rádiu!

Šáááláláááá už mám po štátniciach! JUCH! :D