Dobre sa pozrite na dátum posledného postu a na dátum postu, ktorý píšem teraz. Pozrite sa na to, prirovnajte a vypočítajte rozdiel.
Presne toľko reálne trvajú skúškové povinnosti na sinológii, a presne toľko trvalo obdobie, kedy som sa nezastavila ani len na sekundu, keďže to študujem - nič nové, je to takto každý rok (a preto sa teším, že tento už je posledný). Niežeby som počas semestra mala možnosť jesť a spať tak dlho, ako sa patrí, ale hoci sa to nezdá, je to stále predsa len o niečo lepšie ako december a január, kedy jem iba príležitostne a spím naozaj len v prípade núdze.
Preto prosím prijmite moje ospravedlnenie za neozývanie sa (ale uznajte, že bolo odôvodnené), a tiež pozvanie na niekoľko (!) kompenzačných ochutnávok naraz :-)
V stredu som dopísala poslednú prácu a v pondelok už zase huráá na letný semester do školičky, takže mám až 4 dni voľna na to, aby som vynahradila všetko, čo som nedobrovoľne zanedbala. Možno som počas sviatkov nič nepísala, ale to neznamená, že som to málo, čo som jedla, nepofotila, a netešila sa na ten vzdialený moment kdesi vo februári, kedy to sem budem môcť všetko pekne capnúť :-)
Na Vianoce - aspoň u nás - nikdy nechýba riadny hrniec kapustnice. Dobrá kyslá kapusta, prípadne sušené hríbiky, sušené slivky a... mastná prechemizovaná klobása. Juch! :-)
Dlho som si myslela, že klasickú kapustnicu jednoducho nič nenahradí. Ani ma, úprimne povedané, nezaujímalo, či sa niečo také nájde, pretože som ju ani netúžila ničím nahrádzať.
...Až kým som neochutnala kapustnicu, ktorú sme navarili na kurze varenia u pána Planietu (ak chcete dostávať pozvánky na kurzy makrobiotického varenia a iné, zaregistrujte sa do newslettera na stránke obchodíka Planeta Food). Pri vychutnávaní tejto skvelej vegánskej kapustnice mi doplo čosi preveľmi dôležité: Chuť kapustnice nie je výnimočná klobásou. Je výnimočná kyslou kapustou. Preto sa aj volá kapustnica. Priznajme si to. Klobása alebo iné mäso ide do každej druhej (zimnej) polievky, na tom predsa naozaj nie je nič úchvatné. Ale koľko poznáte polievok, do ktorej ide kyslá kapusta? :-) Nuž a práve toto je dôvod, prečo nemáte pocit, že vám niečo vo vegánskej kapustnici chýba, keď si z nej odchlipnete - cítite proste kyslú kapustu, presne tak, ako v bežnej kapustnici. Je to veru myšlienka na zamyslenie sa :D
Poviem vám základný rozdiel medzi klasickou a vegánskou kapustnicou, ktorý by sa vám (najmä ak ste žena), mohol páčiť: po spomínanom kurze sa u nás na Vianoce pripravovali dve kapustnice - mama varila tradične s klobáskou a ja netradične s údeným tempehom, a po dopapaní sa zvyšky polievok odložili v rovnakých hrncoch na balkón. Nasledujúci deň som si šla po tú svoju, keď som si zrazu uvedomila, že vlastne neviem, v ktorom hrnci je ktorá. Nuž ale povedala som si, že vlastne je to jedno, stačí zaloviť naberačkou, a podľa toho, či vytiahnem niečo dlhé, hrubé a červené (proste niečo, čo vyzerá ako... klobása!! :-)), veľmi rýchlo zistím, ktorá je ktorá. Keď som nadvihla pokrievky, bolo mi jasné, že loviť nebude treba - na jednej polievke bola totiž asi centimeter hrubá, tuhá, zvýrazňovačkovo červená vrstva tuku, a na druhej nebolo nič. Môžem vám povedať, že v tom momente som bola vďačná, že mám možnosť vybrať si tú bez tej žiarivo červenej masti :-)
Tempeh je skvelá vec. Pochádza z Indonézie, kde sa dodnes na trhu bežne predávajú tehličky domáceho tempehu zabalené do banánovníkových listov, a kde tempeh patrí medzi najbežnejšie konzumované zdroje bielkovín. Vyrába sa fermentáciou celých sójových bôbov pomocou plesňovej kultúry, vďaka čomu má oproti tofu okrem lepšej stráviteľnosti lepšiu aj celkovú výživovú hodnotu - okrem iného sa pýši aj obsahom vitamínu B12, ktorý inak z rastlinných potravín získame len ťažko.
Hoci je nutrične hodnotnejší, žiaľ, u nás ho zatiaľ nedostať kúpiť v bežných supermarketoch, a preto si poňho budete musieť zájsť do bioobchodu. Pokiaľ ma prehľad neklame, predávajú sa u nás tri typy tempehu: natural, údený a smažený. Tempeh má pomerne špecifický vzhľad, vôňu i chuť, a treba si naň spočiatku trochu privyknúť - najmä na tempeh natural - ale podobne ako tofu, aj tempeh má tú vynikajúcu vlastnosť vtiahnuť do seba vône a chute všetkého, s čím ho varíte, takže sa nemáte čoho obávať. Smažený tempeh som ešte nechrúmala, za to ten údený by som chrúmala furt - a vlastne je to jediný druh, ktorý si kupujem. Nenechajte sa odradiť, natural je skvelý, a viem si predstaviť, že smažený je tiež vynikajúci, jednoducho len celkovo tempeh či iné "náhrady mäsa" málokedy konzumujem a teda aj málokedy zakúpim. V podstate aj pokiaľ ide o údený tempeh, kupujem ho takmer výlučne vtedy, keď mám chuť na kapustnicu :-)
Povedzme si na rovinu, že údený (aj smažený) tempeh vyzerá dosť zle. Vlastne vyzerá ako niečo medzi hovnom a žrádlom pre psa, ale nezabúdajte, že prvý dojem nie je vždy správny :D V tomto prípade to platí stonásobne: údený tempeh je totiž V Ý B O R N Ý, sľubujem. Nepoznám nikoho, komu by nechutil - chutí aj môjmu tatkovi, a ten je teda riadny kus švárneho chlapa! :-) Využijete ho všade možne, opekaný, dusený, varený, so zeleninou, do burgerov, do šalátov, kľudne aj k mäsu, všade. Podľa mňa sa napríklad skvele hodí ako náhrada slaniny (špenát dusený na slanine, slanina na halušky, slanina pod praženicu, slanina do plnky na quiche, chlieb s horčicou a slaninou o polnoci... ušetríte proste kopec cholesterolu :-)).
Ingrediencie:
kyslá kapusta (najlepšie aj s trochou šťavy)
cibuľa
cesnak
údený tempeh
celá rasca
celé čierne korenie
bobkový list
mletá paprika (podľa vašej chuti sladká alebo štipľavá, a ak
náhodou disponujete údenou, sem s ňou, a hneď!)
kurkuma (nemusí byť, ale poznáte ma)
trocha oleja (ideálne kvalitného kokosového, ale inak
možno olej aj kompletne vynechať)
Ďalšie možnosti:
samozrejme že ak máte sušené hríby, použite ich; ak máte v kapustnici radi
sušené slivky, šupnite ich tam; ak radi pridávate nejaké sušené bylinky, do toho
(ja rada pridávam trochu tymiánu); ak zvyknete pridávať zemiaky či smotanu,
nenechajte sa obmedzovať :-) + môžete samozrejme experimentovať
s rôznymi rastlinnými údeninami a náhradami mäsa
Je to primitívne. Na troche oleja alebo vody krátko poduste nadrobno nakrájanú cibuľu a cesnak. Medzitým si hocijako ledabolo nahrubo nakrájajte kyslú kapustu a pridajte ju do hrnca aj so šťavou. Opäť chvíľu poduste a zalejte vriacou vodou z kanvice (alebo obyčajnou vodou, ktorú necháte zovrieť) tak, aby bolo všetko pekne ponorené.
Kapustnicu len necháte pokojne bublať, a keď si to proste zmyslíte, nahádžete tam všetky koreniny - v žiadnom prípade nešetrite paprikou, zohráva v polievke veľmi dôležitú úlohu, a to kvôli chuti aj farbe. S farbou vám môže samozrejme pomôcť aj moja milovaná kurkuma, ehm. No a nakoniec, keď bude kapusta mierne zmäknutá, alebo keď sa vám už proste nebude chcieť pri tom stáť, pridáte na kúsky nakrájaný tempeh (údený tempeh už totiž netreba tepelne upravovať, je vhodný na okamžitú konzumáciu) a necháte ešte chvíľu variť, kým sa chute nespoja. To je všetko!
Obľúbila som si aj jednu jednoduchú obmenu tohto receptu. Raz som sa ocitla v situácii, kedy som mala chuť na kapustnicu, ale nemala som chuť na polievku (som divná, viem). Vyriešila som to tak, že som si urobila vlastne kapustnicu bez vody - a teda že som všetky hore vypísané ingrediencie jednoducho iba opekala na oleji, bez pridania vody, resp. pridala som jej iba trochu, aby sa kapusta podusila. Takýmto postupom získate riadne sedlácke, ale veľmi príjemné, útulné jedlo alebo prílohu (napr. k pečenému mäsu) s domácim nádychom :-)
Chrúmať s chlebíkom :-) Ja, ako môžte vidieť čiastočne na prvej, ale najmä na nasledujúcej, poslednej fotke, som si kapustničku vychutnávala s úžasným praclíkom od úžasných pekárov z Biopekárne v Dunajskej Lužnej, ktorých výrobky zakúpite takmer vo všetkých bratislavských bioobchodoch. Bioobilie si sami melú na kamennom mlyne, a používajú len najkvalitnejšie tuky a prírodné sladidlá. Všetko, čo som od nich zatiaľ ochutnala, bolo absolútne dokonalé. Z ich chlebíkov a pečiva je cítiť, že ich vypekajú s láskou, radostí a péčí, a čo viac si môžeme priať? Muži a ženy z Biopekárničky, ak si toto niekedy budete čítať - milujem vás! :-)
