Júúúúj! Pec odskúšaná! Viackrát! Funguje! Dokonale! Nič sa nepripeká, teplota sa nastaví a udrží a vydrží! A ešte aj vidím dnu! Pre vás možno bežné veci, ale pre mňa...
...Neverím :D
Musím povedať, že ten mesiac utrpenia nakoniec asi ozaj stál za to - fungujúca kuchyňa je viac ako dostatočným zadosťučinením. Zrazu je všetko nové a čisté, všetko funguje tak ako má a... No, už zase by som skončila pri óde na novú rúru, takže sa tu prinútim skončiť so záverečným konštatovaním, že v novej kuchyni s novou pecou je prosto radosť pracovať :-)
Ešte som sa zabudla porozplývať nad tým, že je jeseň, azda moje najobľúbenejšie ročné obdobie. Každý rok mám na jeseň pocit, že neexistuje nič krajšie ako podvečerný jesenný les, kedy pomaly zapadá slnko a v lese nastane akési zlatisté hrejivé prítmie. Kráčanie po šuštiacich opadaných listoch, ktoré hrajú všetkými farbami, a zbieranie hríbov, gaštanov či šípok, je pre mňa estetickým zážitkom a skvelou relaxačnou terapiou zároveň.
No a keď sa po takej prechádzke v už trošku chladnejšom vzduchu niečo dobré teplé doma ukuchtí a následne spapká niekde pod perinkou, to je prosto dokonalosť :-)
Tento recept je z relácie Masopusti na TV Paprika, ktorá stojí aj na počiatku mojich prvých bylinožravých úmyslov, patrí medzi moje prvé "zdroje" a odporučila by som ju preto najmä vegánom a vegetariánom začiatočníkom - v každom dieli slečna pripraví predjedlo/polievku, hlavné jedlo a dezert, takmer vždy sú to čisto vegánske dobroty a hoci zväčša nie sú nijako prevratné, stále ma vedia nabudiť a inšpirovať. /program TV Paprika v češtine nájdete tu/
Musím povedať, že na to, že som tento chlebík robila prvýkrát, a to z takpovediac ľubovoľného množstva 2 roky starej celozrnnej biomúky a zvyšného biodroždia deň po záruke, a ešte aj v novej peci, s ktorou som nemala skúsenosť, bol výsledok prosto dokonalý. Vlastne bol dokonalý aj odhliadnuc od všetkých nepriaznivých podmienok. Dokonalý, to je všetko. Len sa po ňom zaprášilo.
Ako som už jemne naznačila, s predpísaným množstvom surovín som nakladala veľmi frivolne, takže vám sem uvediem pôvodné množstvá tak, ako odzneli v Masopusti. Ja som si pozmenila množstvo múky tak nejak od oka, už mám celkom slušný odhad :-) (nesmúťte, aj vy k tomu raz prídete) - totiž asi pred týždňom som v bioobchode objavila zlacnené droždie, nuž som ho kúpila a čiastočne použila na jeden z experimentov; inu a dnes som si povedala, že s týmto smutným zvyškom by som mohla vyčariť nejaký dobrý celozrnný chlieb, a toť mi na um prišla spomienka práve na tento recept.
Navyše sa mi v špajzi povaľovali kadejaké už dosť staré zvyšky rôznych celozrnných múk, ktorých sa mi už naozaj bolo treba zbaviť :-) - len pre zaujímavosť, ja som v tomto chlebíku použila zmes bio celozrnnej ražnej a bio celozrnnej pšeničnej múky, a trochu špaldových a ryžových otrúb. Vlastne tými ryžovými otrubami som si ani nie istá, či to naozaj boli ony, kľudne to mohlo byť niečo iné, nebolo to označené a taktiež už to ležalo na poličke pridlho. V každom prípade už je to fuč a nič to nepokazilo :-) Tým vám chcem naznačiť, že v tomto recepte si môžete namixovať naozaj hocičo, a to pravdepodobne aj vrátane čisto bezlepkových variant.
S množstvom nálevu to neprežeňte ale zase sa ho ani neobávajte, bez neho by to nebolo ono - moja placka v peci vyzerala, že sa priam praží v oleji, a pritom nakoniec vôbec nebola mastná a chutila výborne.
Upozorňujem vás, že je to taký hodne celozrnný chlieb, ktorý nemusí chutiť každému. Preto ak viete, že vám 100% celozrnné pečivo nechutí alebo naň nie ste zvyknutí, obzrite sa asi radšej po inom recepte alebo skúste nahradiť časť celozrnnej múky v recepte obyčajnou bielou (najlepšie však bezlepkovou alebo špaldovou). Vo všeobecnosti vám ale samozrejme odporúčam zvyknúť si na tú tak trocha hutnejšiu, akoby orieškovejšiu chuť celozrnnej múky, a pokúsiť sa konzumovať čo možno najväčšie percento celoznných produktov, pretože biela múka sa s celozrnnou po výživovej stránke absolútne nemôže zrovnávať. Nebudem sa tu o tom teraz rozpisovať, takže len pre také všeobecné zhrnutie: celozrnná múka obsahuje v porovnaní s bielou viac vlákniny a výživných látok, vďaka čomu má aj nižší glykemický index a pomer lepku.
Ingrediencie:
500g celozrnnej múky
1 kocka čerstvého alebo 1 balíček sušeného droždia
soľ a lyžička trstinového cukru či iného sladidla (ja som použila med)
vlažná voda, príp. olivový olej podľa potreby
Nálev:
olivový olej
rozmarín (môže byť aj čerstvý aj sušený)
cesnak
soľ, korenie
V menšej miske rozdrobte droždie, pridajte sladidlo a mierne teplú vodu a príp. trochu múky. Zmes môžete-nemusíte jemne pomiešať a potom misku odložte na teplejšie miesto, kým kvasnice nezačnú pracovať, to jest cca na 10 minút. Hotový kvások spoznáte podľa jemnej peny vytvorenej na hladine vody a tiež podľa tichého šumenia unavených kvasníc :-)
Medzitým si do väčšej misy navážte múku (alebo, ako v mojom prípade, skôr niečo ako "cereálnu zmes" :-)), pridajte riadnu špetku soli a krátko premiešajte, len aby sa zmes zhomogenizovala. V strede múky vytvorte priehlbinu, nalejte do nej kvások a začnite miesiť cesto. Nebuďte leniví, poriadne sa do toho oprite a dobre cesto prehneťte. Podľa potreby pridajte do cesta ešte vodu alebo aj trochu olivového oleja, kým sa vám nepodarí vytvoriť kompaktné nelepivé cesto. Vytvarujte z neho malý bochník, poprášte trochou múky, vložte späť do misy, prikryte utierkou a odložte na teplejšie miesto kysnúť tak dlho, ako si potrebujete oddýchnuť po usilovnom hnetení; nezabudnite na strečing.
Pripravte si nálev: v miske zmiešajte olivový olej s nasekaným cesnakom, rozmarínom, soľou a trochou mletého korenia. Odložte na chvíľu stranou, nech sa chute prepoja. Trúbu predhrejte na tak nejak 200 - 220°C (stále nemôžem uveriť, že to už dokáže aj tá moja..).
Vykysnutý bochník opäť riadne roztlčte, aby v ňom neostal vzduch - tentoraz už stačí krátko, nebojte sa :-) Následne z neho vytvarujte placku hrubú asi 3 cm, alebo proste takú, aby sa vám vošla do nejakej hociakej formy na pečenie vymazanej olivovým olejom. Na povrchu placky potom prstami alebo hnátmi urobte priehlbiny a následne naň rovnomerne rozotrite (piplačka) alebo rozlejte (ROCK'N'ROLL!) nálev. A už len drb do predhriatej trúby na takých 15 - 20 minút, et voilà :-)
Tým, že chlebík sa bez problémov podaril na prvýkrát, bol naozaj jednoduchý a všetkým chutil, sa mi splnil sen, pretože to automaticky znamená, že ho môžem vypekať doblba a na milión spôsobov, ktoré mi hneď začali napadať. Otvorte bránu predstavivosti a skúšajte všetko, je to skutočne univerzálny recept. Môžte sa pohrať nielen s múkou - zmiešať rôzne druhy a pridať napríklad aj pomleté klíčky či vločky, alebo semiačka a orechy, ale aj s nálevom resp. príchuťou: skúste použiť rôzne oleje a iné bylinky či koreniny; ja sama sa nemôžem dočkať toho, že vyskúšam placku upiecť aj nasladko, napr. so sušeným ovocím a škoricou či kakaom, či na indický/marocký spôsob s garam masalou a inými koreninovými zmeskami, či s feniklom, anízom, koriandrom atď.
